Odborná spôsobilosť elektrotechnikov

Odborná spôsobilosť elektrotechnikov je rozdelená do viacerých stupňov podľa vyhlášky MPSV a R SR č. 508/2009 Z. z. Tieto stupne odbornej spôsobilosti definujú rôzne úrovne zodpovednosti a oprávnení, ktoré sú potrebné na prácu v elektrotechnike. Tu sú hlavné stupne:

1. Stupeň odbornej spôsobilosti (jednoduché elektroinštalácie)

• Popis: Základná odborná spôsobilosť na vykonávanie jednoduchých elektroinštalácií a prác s nízkym napätím.
• Príklady prác: Inštalácia svietidiel, zásuviek, jednoduchých elektrických obvodov.

2. Stupeň odbornej spôsobilosti (práce s elektrickými zariadeniami)

• Popis: Oprávnenie na prácu s elektrickými zariadeniami so zvýšeným rizikom.
• Príklady prác: Údržba a opravy elektrických strojov a zariadení.

3. Stupeň odbornej spôsobilosti (práce s vysokým napätím)

• Popis: Oprávnenie na prácu s elektrickými zariadeniami do 1000 V a prevádzku vysokonapäťových zariadení.
• Príklady prác: Práca na vysokonapäťových rozvodniach, elektroopravy a prevádzka transformátorov.

4. Stupeň odbornej spôsobilosti (zodpovedajúca právne upravená činnosť)

• Popis: Oprávnenie na výkon zložitých odborných činností a riadenia projekčných a konzultačných prác.
• Príklady prác: Navrhovanie elektroinštalácií, projektovanie a riadenie komplexných elektroprojektov.

5. Stupeň odbornej spôsobilosti (pre praktické odborné činnosti)

• Popis: Zameriava sa na riadenie projektov, posudzovanie a hodnotenie odborných spôsobilostí iných elektrotechnikov.
• Príklady prác: Vedenie tímov, školenie a zodpovednosť za projektové činnosti.

Overenie odborných spôsobilostí

Overenie odbornej spôsobilosti sa vykonáva formou skúšok, ktoré sa zaoberajú teoretickými vedomosťami a praktickými zručnosťami. Po úspešnom absolvovaní skúšok získava elektrotechnik osvedčenie, ktoré je potrebné pre výkon jeho profesie.

Dôležité faktory

• Platnosť osvedčenia: Osvedčenie o odbornej spôsobilosti má obmedzenú platnosť ( 5 rokov), po ktorej je potrebné obnoviť odborné znalosti na Aktualizačnej odbornej príprave, ktorá trvá 8 hodín.
• Pokračujúce vzdelávanie: Elektrotechnici by mali pravidelne navštevovať školenia a odborné semináre, aby sa udržali na aktuálnej úrovni v technológiach a predpisoch.

V prípade, že máte konkrétne otázky k jednotlivým stupňom alebo potrebujete viac informácií o odborných kurzoch či školeniach, neváhajte sa opýtať!

Prihlášky na Aktualizačnú odbornú prípravu podľa §21 až §24 

a na Nové osvedčenie o odbornej spôsobilosti §21 až §23 

si stiahnete tu: 

VYŠE 31.002 SPOKOJNÝCH ZÁKAZNÍKOV 

REFERENCIE

Ohlasy spokojných zákazníkov

Instagram     Facebook     TikTok    Pinterest   WhatsApp    X   Linkedln

MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OKRESNÉ RIAOITEI:STVO POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE II

odbor poriadkovej polície

Obvodné oddelenie Policajného Zboru Bratislava Ružinov západ

Mojmírova 20, 827 49 Bratislava

CVS: ORP-336/RZ-B2-2025 V Bratislave dňa 13.03.2025

UZNESENIE

Poverený príslušník PZ na 00 PZ Ružinov - západ. Bratislava II vo veci z podozrenia z

prečinu Neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 24 7 ods. 1 Trestného zákona,

ktorého skutku sa mal dopustiť neznámy páchateľ, v presne nezistenom čase, a to tak. že majú

hackovať zariadenia poškodenej Jany Zachovej, jej wifi sieť, malo byť odcudzených cez 20 OOO

kontaktov a hacknutý program MRP Company a niekto mal byť v sídle spoločnosti. pričom mali

byť otvorené dokumenty, ktoré ona neotvárala. takto

rozhodol:

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku predmetnú vec

Odmietam, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ods. 2

citovaného ustanovenia.

Odôvodnenie

Na tunajšie 00 PZ Bratislava Ružinov západ bolo odstúpené Trestné oznámenie z OP

RA 2 oznamovateľky/poškodenej Jany Zachovej, ktoré uviedla skutočnosti pre podozrenie

z hacknutia jej zariadení, ktoré sa má konať neustále od presne nezisteného času . V rámci tohto

trestného oznámenia dňa 26. 09. 2024 oznamovateľka podala podobne trestné oznámenie, ktoré

bolo vedené na tunajšom oddelení ako šetrenie pod ORPZ-BAII-OPP3-15-098-2024, ktoré bolo

ukončené dňa 03. 12. 2024 so záverom, že sa v danej veci nejedná o protiprávne konanie. o čom

bola oznamovateľka aj vyrozumená.

V rámci daného šetrenia, bolo vykonané šetrenie na adrese Prievozská 1, Bratislava. kde

oznamovateľka býva a zároveň je to sídlo spol. Mipel s. r. o., IČO : 31339077, ktorej je

oznamovateľka konateľka. Šetrenie na adrese bolo vykonané hliadkou PZ dňa 18. 10. 2024, kde

sa má jednať o pivničný byt. kde oznamovateľka hliadke uviedla, že má susedské spory so

susedmi a tí jej majú hackovať zariadenia, účty v rôznych aplikáciách, kde uviedla, že tieto útoky

sú realizované z vozidiel. ktoré prechádzajú okolo alebo parkujú na danej adrese. ďalej bolo

v byte viacero elektronických zariadení, ktoré mali prelepené kamery páskou. aby nemohli

snímať okolie a počítače. ktoré oznamovateľka hliadke ukázala. tak mali viacero

používateľských kont, do ktorých sa nevedela prihlásiť pre nesprávne heslo. Taktiež boli

dopytovaní susedia obytného domu na oznamovateľku, ktorí sa kontaktu s ňou vyvarujú.

nakoľko ju vnímajú ako psychicky narušenú z dôvodu, že pri rozhovore uvádza rôzne teórie

a bludy. V rámci šetrenia oznamovateľka poslala nespočet emailov, kde popisuje ako ju majú

hackovať a kde sa nevie prihlásiť a pod ... pričom nikdy nedoložila hmatateľný dôkaz o tom, že by

bolo niečo reálne napadnuté. Viackrát poslala výpis z antivírového programu, z ktorého naopak

neboli zistené žiadne hrozby. Viackrát bola oznamovateľka inštruovaná, aby spravila screenshot

obrazovky, na základe čoho má podozrenie, že jej zariadenia sú hacknuté, kde stále poslala len

buď wifi dostupné v okolí, zariadenia v okolí v rámci bluetooth alebo nemožnosti sa prihlásiť

z dôvodu nesprávneho hesla, pripadne výpis blokovaných stránok zrejme antivírusom. Taktiež

v jednom emaily uviedla skutočnosti. že mala vpichy na perách po ihle a niekto ju zdrogoval

a chcú ju zabiť, pričom bola usmernená, aby navštívila lekára, ktorý by toto potvrdil alebo

vyvrátil, kde tak z neznámeho dôvodu neurobila.

V rámci šetrenia bola oznamovateľka Jana Zachová dňa 18. 11. 2024 vypočutá na

zápisnicu podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku, kde uviedla, že nepije alkohol, neberie drogy.

ani sa na nič vážne nelieči, len berie lieky na štítnu žľazu. Jej antivírus denne zachytí 5 vírusov.

nevie sa prihlásiť do účtovníctva, nechodia jej maily, len ako kedy, hackujú jej telefón a všetky

zariadenia v byte. Na otázky ohľadom výpisov a dôkazov zo zariadení uviedla. že ich doloží.

a na niektoré otázky odpovedala od veci alebo bez významu. Nakoniec uviedla. že rodina o tom

vie a rieši to s ňou.

Z daného dôvodu bol kontaktovaný syn oznamovateľky Marcel Szelle, ktorý po telefóne

Uviedol, že jeho mama mala podobné podozrenia už pred 8 rokmi a riešil to s ňou, ale on žiadne

hackovanie nevidel, on mal, meniť heslo od routeru v tom čase na asi 43 znakov a nie je možné.

že by to niekto hackol, na otázky či vie, že jeho mama podáva takéto oznámenia na políciu

uviedol, že keď je jeho mama v strese uvádza takéto veci a ak by tieto skutočnosti boli pravda

osobne by sa dostavil na políciu. Bol kontaktovaný telefonicky aj správca obytného domu na

adrese Prievozská 1, Bratislava, p. Haraslin. na základe emailov, ktoré posielala oznamovateľka.

že ju majú sledovať a nemá prístup k bicyklu, kde správca uviedol, že nič také sa na danej adrese

nedeje a p. Zachová má trpieť bludmi od kedy mala prestať mať kontakt so synom. Na danej

adrese žije s mužom. kde majú vraj aj popíjať alkohol a zrejme preto má takéto tvrdenia, ale

bližšie sa k osobe oznamovateľky vyjadrovať nechcel, pričom podľa neho by toto sa malo riešiť

asi na psychiatrii.

V rámci šetrenia oznamovateľka svoje tvrdenia z trestného oznámenia ničím vecným

nepodložila aj napriek viacerým usmerneniam, ako to má urobiť.

K odstúpenému podaniu z OP BA 2 oznamovateľky Jany Zachovej je nutné konštatovať.

že sa jedná o totožné tvrdenia, ktoré boli doplnené o nové informácie, kde prílohy, ktoré boli

doložené spolu s trestným oznámením znova neobjektivizujú podozrenie z trestného činu. Výpis

zo dňa 11. 06. 2024 programu malwarebytes práveže uvádza 0 hrozieb. Ďalší výpis, ktorý sa nedá

bližšie špecifikovať popisuje prihlasovanie a menenie emailu, aj z telefónu. ktorým sú

vyhotovené ďalšie fotografie ako dôkaz hackovania Galaxy S23 FE, kde je obrazovka počítača,

kde nemožno načítať program pre chybu pri inicializácii a iné prílohy, ktoré nepreukazujú nič protiprávne. K tvrdeniam oznamovateľky, že spoločnosť Mipel s. r. o. nie je spiaca a bola jej

hackovaním znemožnená práca, bola vykonaná lustrácia spol. Mipel s. r. o ., pričom táto

spoločnosť od roku 2017 do roku 2023 nemá žiadne zisky ani tržby. Taktiež bolo zistené

u zamestnávateľa Drevona Market s. r. o., že oznamovateľka pracovala ako Ekonóm na

pracovnú zmluvu od 19. 10. 2022 do 30. 12. 2024, kde p. Zachová bola PN od 09. 09. 2024 do

29. 12. 2024 a pracovný pomer bol ukončený dohodou na podnet p. Zachovej bez udania dôvodu

a spol. Mipel s. r. o . nikdy pre nich žiadnu činnosť nevykonávala ani nevykonáva.

Podľa ustanovenia § 247 Trestného zákona sa úmyselného prečinu Neoprávneného

prístupu do počítačového systému dopusti ten, kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa

neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti.

Základná zásada trestného práva je inkorporovaná v § 8 Trestného zákona, v ktorom je

Ustanovené, že za trestný čin sa považuje protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom

Zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Znakmi trestného činu, podľa predchádzajúcej vety sa

okrem iného rozumejú: objekt (záujem chránený Trestným zákonom), subjekt (páchateľ).

objektívna stránka (konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom) a

subjektívna stránka (zavinenie páchateľa), pričom uvedené znaky sú obligatórnou náležitosťou

skutkovej podstaty ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v Trestnom Zákone. Absencia čo i

len jedného z týchto znakov má za následok, že skúmaný skutok nemôže byť posudzovaný ako

trestný čin. Aby sa jednalo o trestný čin, musí byť súčasne splnená materiálna aj formálna

podmienka. Na to, aby bola splnená formálna podmienka trestného činu je potrebné, aby čin bol

protiprávny, teda musia byť súčasne naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty

konkrétneho trestného činu uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Súčasne musí byť

naplnená aj materiálna podmienka, ktorou je nebezpečnosť činu pre spoločnosť, jeho závažnosť.

spôsob vykonania a jeho následky. okolnosti spáchania skutku. či n1icrd zavinenia.

Za účelom vyvodenia záveru, či došlo k naplneniu znakov niektorého z trestných činov

ustanovených v osobitnej časti Trestného zákona a kto je páchateľom tohto činu, sa poverený

príslušník PZ riadil ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v

trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich

súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo

strán.

Je síce zrejmé, že na začiatku trestného konania neexistuje jasný dôkazný materiál a až

prebiehajúce prípravné konanie má slúžiť k zhromažďovaniu dôkazov, avšak bez uvedenia

miestnych a časových súvislosti a zároveň bez uvedenia spôsobu, akým došlo alebo aspoň

s objektívne najväčšou pravdepodobnosťou malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, žiadna

obdobná domnienka nesmie slúžiť ako podklad na začatie trestného stíhania vo veci. nakoľko by

sa jednalo o postup založený na svojvôli orgánu činného v trestnom konaní spočívajúcej vo

vymyslení popisu skutku. v subjektívnom výbere právnej kvalifikácie tohto skutku a ďalej aj

v subjektívnom vyvodení miestnej a najmä vecnej príslušnosti orgánu činného v trestnom konaní

na ďalšiu realizáciu procesnoprávnych úkonov vo veci a nie o zákonný postup, ktorý sa má

vyznačovať objektívnym posúdením právneho stavu a konaním na základe konkrétnych zistení.

Skutok (alebo určitý skutkový dej, ktorý sa odohral) sa nestáva trestným činom len preto. že ho

za trestný čin označí oznamovateľ. Oznamovateľ, resp. poškodený má právo na podanie

trestného oznámenia a orgány činné v trestnom konaní majú následne povinnosť sa ním zaoberať

a rozhodnúť o ňom, avšak posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa znaky konkrétnej

skutkovej podstaty trestného činu je plne v ich kompetencii, každý má síce zákonný nárok na to.

aby sa jeho podaniami a návrhmi kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto

nemá nárok nato, aby výsledok jeho vybavenia zodpovedal jeho predstave. Posúdenie, či je

dôvod na začatie trestného stíhania alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je

vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

Preštudovaním samotného obsahu trestného oznámenia, ktoré bolo doplnené zisteniami

zo šetrenia pod ORPZ-BAII-OPP3-15-098/2024 vyplýva, že tvrdenia z podaných trestných oznámení sú len domnienky a podozrenia oznamovateľky, ktoré nie sú ničím podložené a taktiež

tvrdenia oznamovateľky neboli potvrdené ani okolím oznamovateľky v rámci šetrení. Z tohto

dôvodu bolo vo veci potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia, ktoré je týmto dostatočne odôvodnené.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do 3 pracovných

dní odo dňa oznámenia uznesenia u povereného príslušníka PZ. Sťažnosť nemá

odkladný účinok. Týmto uznesením nie sú dotknuté nároky na náhradu škody

v občianskoprávnom konaní.

Por. Ing. Patrik Purgat, poverený príslušník PZ.